Hoci pôvodne chcela mobil, voľba nakoniec padla na monitor k počítaču, ktorý dokáže fungovať aj ako televízor. U Petruňovcov majú klasický počítač, na ktorom vraj stačí jednoduchá oprava a po pripojení monitora ho môže používať. Monitor síce stál o štyridsať eur viac, ako bola výška výhry, ale rodičia ich vďačne doložili.
„My sme sa s ňou rozprávali, čo by chcela a spravili sme kompromis. Zhodli sme sa na tom, že je to lepšie ako tablet. Tak či tak by sme jej monitor kúpili pod stromček,“ hovorí o výsledku spoločných úvah mama Silvia. Rodičia deväťročnej dievčiny sú šťastní, že sa jej podarilo vyhrať a spočiatku dokonca ani netušili, že jej výkres putoval do súťaže denníka Pravda. „Chceme sa poďakovať aj učiteľom, ktorí podchytili jej talent.
Na základnej škole pani učiteľke Berešikovej, ktorá si ju niekedy dokonca vypýta z hodiny, keď treba kresliť výkresy na súťaže. Pracuje s ňou, niekedy zostáva v škole dlhšie, takže má talent, čo sme radi. A vďaka nej Karinka vyhrala, lebo poslala jej výkres aj do Pravdy. Má šťastie na učiteľku, ktorá deti motivuje a pracuje s nimi, aby mohli rozvíjať to, čo ich baví a v čom sú dobré,“ opisuje mama príbeh Karinkinho výkresu. Aj úspechy v ostatných súťažiach má na svedomí pani učiteľka.
Foto: Karin Petruňová
V škole vytvoria spolu výkres či iné výtvarné dielko na zadanú tému a pošlú ho do súťaže. Karinka vyhrala v minulom roku vo výtvarnej súťaži k výročiu príchodu Cyrila a Metoda. Tam získala diplom a knihu,vďalšie ocenenie získala aj v inej súťaži a úspešná bola aj v celomestskej súťaži. Rodičia sú vďační aj za to, že učitelia podchytili Karinkin talent a vďaka nim ho môže rozvíjať. Pomáha aj to, že Karinka chodí na základnú umeleckú školu na výtvarný odbor.
„Tu sme vďační pánovi učiteľovi Capovčákovi a pani učiteľke Chvostaľovej, ktorí tiež prispievajú k tomu, že sa jej vo výtvarných súťažiach darí,“ dodala Karinkina mama. „Robíme aj také veci, že vylejeme na výkres tuš a podľa toho, čo nám machuľa pripomína, dokreslíme obrázok ďalej,“ vysvetľuje Karinka.
Na súťažnom výkrese pracovala dva týždne a pani učiteľka jej poradila nové techniky, napríklad aj pridanie soli. Karinkiných rodičov teší, že chodí na výtvarný krúžok, a hoci navštevuje aj tanečný, viac ju baví kreslenie a maľovanie. „Spoliehame sa na to, že v nej niečo je a učitelia jej výtvarný talent vedia rozvíjať ďalej. Je dôležité posúvať sa, lebo talent je jedna vec, ale treba na sebe aj pracovať. Lebo najlepšie je, ak človek robí to, čo ho baví,“ dodala Karinkina mama. Vraví, že všetky diplomy a ocenenia jej odkladajú, aby sa k nim Karinka mohla vrátiť a zaspomínať si, keď bude väčšia.
Navyše Karinka, ktorá je štvrtáčkou na základnej škole, uspela so svojimi básničkami aj v literárnych súťažiach. No kreslenie vyhráva aj nad hovoreným slovom. „Navyše ju učitelia vedú a radia jej, ako výkres nakresliť, či akú techniku použiť. Zároveň navrhnú tému a niečo si o nej aj porozprávajú.
Aby to nebolo len o tom istom. Dobrý pedagóg spraví veľa,“ nešetrí slovami chvály na učiteľov Karinkina mama. Karinka sa im odvďačuje nielen tým, že trpezlivo plní úlohy, ale aj sama navrhuje a snaží sa vymyslieť nové veci. Výtvarné nadanie sa u Karinky prejavuje už odmalička.
Mama doma zakryla stoly a dievčatko sa už snažilo maľovať vodovými farbami. Tu je rozdiel medzi Karinkou a jej mladším bratom Maťom, ktorý sa do kreslenia nehrnie. „Už v škôlke boli tie výkresy o niečo krajšie ako u ostatných detí. Doma sme to tak nevnímali. Ale keď je to na nástenke, tak človek vidí rozdiel. Teraz sú tie výkresy aj prepracovanejšie. Aj sama vidím, že teraz už má citlivejšiu, dá sa povedať vykreslenú ruku. Ale už predtým, keď napríklad kreslila fi xkou, netlačila na ňu tak, ako zvyknú niektoré deti,“ vraví Silvia Petruňová.
Zlom nastal na základnej škole, kde Karinkine výkresy posielali do rôznych súťaží už od prvého ročníka. V jej výtvarnom nadaní dominuje kreslenie a maľovanie. Modelovanie z plastelíny či iných materiálov ju až tak nebaví. „No už teraz sa snaží navrhovať šaty či rôzne odevy. Sú na to rôzne zošity pre deti, kde sa to dá,“ hovorí Karinkina mama.
Ona sama priznáva, že kresliť dobre nevie, ale jej sestra áno. „Len sa tomu nevenovala. No jej syn, môj synovec, má tiež talent, takže to asi máme v rodine. Synovec je od Karinky o šesť rokov starší a ona sa okolo neho stále motala. Niečo od neho zrejme odkukala a zvykli spolu kresliť. A zvykla ho aj poprosiť, aby jej ukázal v kreslení niečo nové, ak to vedel. Aj on prispel k tomu, že vie pekne kresliť,“ dodala Karinkina mama.
Hoci je na to možno skoro, už teraz rozmýšľajú, na ktorú strednú školu by Karinka išla. „Ešte v škôlke hovorila, že chce byť kresliarka, presviedčali sme ju, že ako kresliarka by mala učiť aj deti. Uvidíme, ako to dopadne, možno bude maliarka, možno dizajnérka a možno návrhárka,“ uzavrela Karinkina mama.
Ďalší víťazi tradičnej vianočnej súťaže Pravdy
Milé deti, ďakujeme za krásne obrázky, ktoré ste nám poslali. Mali sme ťažkú úlohu vybrať spomedzi desiatok kresieb tie najkrajšie. Najradšej by sme odmenili všetkých. Ale čo nemôžeme my, určite napraví Ježiško už zajtra večer! Každý si Vianoce predstavuje inak – niekto nakreslil betlehem, iný sánkovačku či vianočné trhy, ale najviac obrázkov predstavuje rodinu.
Na jednom vykúkajú z kočíka trojčatá, inde sedíte pri stole aj so starými rodičmi, alebo si pri stromčeku rozdeľujete darčeky. Od desaťročného Nikolasa z Topoľčianskeho okresu sme dostali anjela strážneho. „Minulý rok neochránil môjho ocka, tak tieto Vianoce budeme zase bez neho,“ píše. Je ich spolu deväť súrodencov, tak sme sa v redakcii dohodli, že sa postaráme, nech je im v rodine o čosi lepšie. Čoskoro si o tom budete môcť aj prečítať.
Deti z internátnej školy vo Vranove nad Topľou poslali spoločný obrázok z vianočnej besiedky. Chlapci si prajú pod stromček autíčka a dievčatá bábiky a rozprávky. Niekoho z vás by potešil mobil, tablet alebo lego či živé šteniatko. Inému stačí na Vianoce sneh či nové farbičky. Ale to, čo chceme všetci najviac, je…
Krásne Vianoce všetkým deťom aj rodičom praje
redakcia Pravdy.