„Som rada, že som doma a veľmi sa teším na domáce bryndzové halušky od mojej mamy,“ povedala niekoľko hodín po príchode Petra, ktorá v spoločnosti šesťdesiatich dievčat z celého sveta strávila tri týždne.
„Bola to skôr taká prehliadka plastickej chirurgie, ako prirodzenej krásy. Dievčatá sa zákrokmi chirurgov netajili a navzájom si radili, aké postupy sú najlepšie,“ hovorí s úsmevom Lenártová, ktorá však patrila medzi niekoľko dievčat bez akéhokoľvek zásahu chirurga. Na druhej strane ju zase zaskočili iné typy dievčat. „Mali niekoľko kilogramov nadváhu a na Slovensku by sa ani nepokúšali prihlásiť na kasting,“ spomína Petra s tým, že víťazka súťaže, ktorá je tohto roku z Venezuely, bola dievčensky pekná, hoci tiež s istými chirurgickými úpravami.
Celý kolektív bol podľa Lenártovej slov jednou veľkou atrakciou pre tamojších ľudí. Už na raňajkách ich čakali záujemcovia o spoločné fotografie a podpisy, a tak to väčšinou pokračovalo celý deň. Čakali ich pri výťahu hotela, v supermarketoch, jednoducho, kam sa len pohli. „Je to úplne iná mentalita ako my Slováci, ktorí sme asi príliš hrdí na to, ísť si od niekoho vypýtať autogram, či sa s ním odfotografovať,“ konštatuje ďalej Petra, ktorá ale najbližšie dni nechce fotoaparát ani vidieť.
Napriek tomu sa nesťažuje. „V Číne som videla veľa zaujímavých miest, hoci práve Čínsky múr nie. A medzi dievčatami sa našli aj také, s ktorými bola normálna reč,“ dodáva rodáčka zo Strážskeho, ktorá pri cestovaní krajinou stihla v autobuse prečítať 500-stranový román o láske. „Nemala som so sebou žiadnu knihu, tak som si ho požičala napriek tomu, že takýto žáner, podobne ako telenovely, veľmi nemusím,“ s pobavením dodáva. Dnes si už s úsmevom spomína aj na svoj odchod do Číny, kedy cestou na viedenské letisko zistila, že nemá letenku.
„Nebolo to mojou vinou, zlyhala skôr komunikácia medzi ľuďmi, ktorí mi ju mali doručiť. Do lietadla ma tak pustili päť minút pred odletom. To malo neskôr kvôli zlému počasiu meškanie 50 minút a nestihla som ďalšie lietadlo. Prespala som teda v Mníchove a odcestovala až na druhý deň cez Kodaň. Do Šanghaja som tak absolvovala trojdňovú cestu, ktorá by ináč trvala niekoľko hodín,“ rozpráva.
Po návrate na Slovensko si chce Petra dobre oddýchnuť, dostať sa z časového posunu a vychutnať si rodinné zázemie. Potom ju ešte čaká niekoľko týždňov posledných prázdnin.