Džbán, tri poháre na vysokých stopkách s uškom, aké býva na šálke. Jeden z pohárov leží, postriekaný farbou pripomínajúcou krv. Inštalácia má názov Capone set. „,Pri tvorbe tejto autorskej kolekcie som sa inšpiroval prohibíciou v Amerike – keď sa nesmel oficiálne konzumovať alkohol. Majitelia barov a reštaurácií nalievali alkohol do porcelánu, takže funkcia, na ktorú bol pôvodne predmet určený, sa zmenila. S nápojom je spojená predstava určitého tvaru kalichu. V tomto projekte sa tvary kalichov premenili na tvary porcelánových šálok, ktoré sú oddelené od podšálok krištáľovou stopkou. Vznikli akési hybridné tvary zneisťujúce funkciu a poslanie predmetu. Capone set je zamyslením sa nad úlohou a poslaním dizajnéra, je o očakávaniach, ktoré musí jeho tvorba spĺňať,“ vysvetlil Patrik Illo.
Na vedľajšom stolíku nazvanom Váza katastrofa/Terminátor sa z hmoty akoby vynárali dôverne známe tvary váz. Medzi nimi sú kvapky skla v čiernych a bielych tónoch. „Inšpiroval som sa známym americkým filmom, v ktorom sa z beztvarej hmoty vytvoril robot. Tvar vázy nie je hotový, akoby len vznikal, ale už má kontúry toho, čím bude. Ako dizajnér, teda človek, ktorý vyvíja stále nové predmety a priamo sa podieľa na súčasnej masovej kultúre, som čoraz častejšie konfrontovaný s etickým a sociálnym aspektom tvorby. V podstate, čím lepšie predmet vymyslíte, tým je väčšia šanca, že si ho kúpi viac ľudí . Váza katastrofa/Terminátor je o tom, ako veci vznikajú, ako sa dostávajú zo sveta imaginácie a ideí do reálneho sveta, ako sa z myšlienok stávajú reálne predmety, ktorých je stále viac a viac a ktoré nás postupne vytláčajú z nášho vlastného priestoru,“ povedal výtvarník.
Súpravu štyroch misiek, na ktorých dne sa odohrávajú zázraky štyroch ročných období, nazval Jar, leto, jeseň, zima pre Kim Ki-Duka. Netají, že ho inšpiroval film slávneho juhokórejského režiséra, ktorého tvorbu má veľmi rád. „Ázia je mi blízka. Na medzinárodných prezentáciách bývajú mojou tvorbou najviac oslovení Japonci. Alebo Fíni,“ spomenul s úsmevom.
Z čistých jednoduchých tvarov – pologuľa, miska, vedro – vytvára malé zázraky. Pracuje so štruktúrami v ich vnútri, aby oslovil nápadom, myšlienkou, krásou. Azda najosobnejšie je Koktaillo – zvonku čierna hladká nádoba, vnútri to vrie ako v sopke. A v černi sa vynárajú stopy krvavej červene.
Rád experimentuje. Aj obyčajné poháre, karafy či džbány vymýšľa tak, že pôsobia neobyčajne. Neočakávanými tvarmi, pohybom, väzbami aj vtipom. „Rád zneisťujem. Pijavičku som navrhol ako jemnú dizajnovú provokáciu, ktorá narúša zaužívané predstavy o tvare a funkcii. Je o tom, že sa to dá urobiť aj inak, aj vtipne,“ vysvetlil Patrik Illo vznik pohárov s názvom Pijavička. Z kalicha vystupuje dolu „bublina“, do ktorej steká tekutina.
V netradičnej karafe Vinosaurus z číreho skla možno s dávkou fantázie objaviť aj svet dinosaurov, na ktorý názov odkazuje. „Dopyt po nej je veľký. Väčší, ako dokáže skláreň vyprodukovať,“ usmial sa dizajnér.
Sklo z ateliéru Patrika Illa – úžitkové aj experimentálne – otvára svet mágie a zázrakov. Predmety, ktoré sa predávajú najmä vo svete, ale aj časť voľnej tvorby budú v Galérii Francúzskeho inštitútu vystavené do konca marca.
