Autorov som ihneď kontaktoval a upozornil na tento fakt, ale márne. Pre všetkých, ktorí spomenutej problematike nerozumejú, podotýkam, že turecké vojenstvo o tomto druhu zbraní ani nechyrovalo.
Katastrofa však pokračovala aj počas ďalšej obhliadky expozície. Výstavu na takej nízkej výtvarnej a odbornej úrovni som azda ešte v živote nevidel. Rozhodne sa kvalitnejším spracovaním expozície môže pýšiť nejedna pamätná izba v niektorej zo slovenských obcí.
Situáciu nemohla zachrániť ani turecká hudba šíriaca sa po expozícii z malého magnetofónu amatérsky vykukujúceho spoza tureckého stanu. Ani jedna z tu vystavovaných zbraní nepamätá obdobie tureckých bojov a okupácie dnešného územia Slovenska osmanským vojskom. A to aj v prípade skutočných tureckých pušiek, tureckých šablí „kilič“ či tureckých chladných zbraní „jatagan“. Všetko sú to mladšie exempláre z konca 18. storočia alebo z 19. storočia, ktoré si so sebou, ako už bolo spomenuté, dovážali zo svojich ciest po Oriente a Ázii zámožnejší obyvatelia Uhorska, diplomati, kupci a šľachta.
To isté platí aj o tureckom stane z andrássyovských rodových zbierok. Autor sa vo svojich nekvalitných popiskách (opis šable vo vitríne – „šabľa“, pri puške – „puška“ plus veľmi chabý turecký preklad, aj to z odborného hľadiska nesprávny, pri spomenutom stane – „turecký stan“) doslova lišiacky vyhýba datovaniu, typológii či odkazu na pramene, z ktorých svoje „múdrosti“ čerpal.
O nič lepšia situácia nie je ani pri zbroji. Prilby Kulah Khud tu vystavené sú všetky perzského pôvodu, aj to zväčša pochádzajú až z 19. storočia. Samozrejme tieto Turci opäť nikdy nepoužívali. To, žiaľ, platí aj o tureckých puškách, ktoré pochádzajú z 18. a 19. storočia. Takzvané turecké žezlo s diablovou hlavou je perzský budzogáň z 19. storočia.
Pri minciach, nádobách a fotografiách kostolov, na ktorých vežiach je umiestnený polmesiac, chýbajú akékoľvek relevantné popisky a odkaz na výskumnú metódu, podľa ktorej autor prišiel k svojim záverom. Je to šarlatánstvo na cirkusovej úrovni.
Prečo autor nepoužíval odbornú literatúru či aspoň aukčné katalógy, ktoré sú plné takýchto orientálnych a ázijských zbraní? Prečo si autor nespravil aspoň jeden kratučký výlet do viedenského mestského múzea či do pozostatkov cisárskej zbrojnice vystavených v expozícii viedenského Kunsthistorického múzea v priestoroch Hofburgu, kde sa nachádzajú turecké zbrane, výstroj a výzbroj ukoristené Turkom v bitke pri Viedni v roku 1683? Možno by sa v takom prípade mohol vyhnúť takej veľkej blamáži, ktorou bezpochyby táto výstava je.
Kriticky o výstave
Výstava Turci na Slovensku, ktorú otvorili v SNM na Vajanského nábreží v Bratislave v polovici marca sa dostala do pozornosti odborníkov. Kurátor zbierok historických militárií v SNM v Historickom múzeu Michal Pírek tvrdí, že hoci ho minulý rok prizvali na spoluprácu pri repríze výstavy z 80. rokov bývalého zamestnanca Archeologického múzea Zoltána Drenka, od začiatku mal proti tomuto projektu veľké výhrady. Napriek tomu sa výstava za predchádzajúceho vedenia SNM ocitla v schválenom programe múzea na rok 2010. Nové vedenie ju už zrušiť nedokázalo.
